Mapa - Primaciálny palác (Primate's Palace)

Primaciálny palác je klasicistická palácová stavba na Primaciálnom námestí v Bratislave, niekdajšie sídlo ostrihomského arcibiskupa, najvýznamnejšia architektonická pamiatka uvedeného slohového obdobia v meste. Dnes je palác sídlom primátora hlavného mesta Bratislavy; niektoré jeho časti slúžia expozícii Galérie mesta Bratislavy.

Vďaka svojím architektonicko-umeleckým kvalitám je Primaciálny palác jednou z najvyhľadávanejších pamätihodností Bratislavy. Aj po vyše dvesto rokoch, môžu obyvatelia a návštevníci Bratislavy obdivovať úchvatnú stavbu citlivo zakomponovanú do mestskej zástavby historického jadra mesta.

Miesto, na ktorom dnešná stavba paláca stojí, bolo od najstarších čias centrálnym priestorom stredovekého mesta. Pulzoval tu čulý spoločenský život. Archeologické nálezy osídlenie tohto územia posunuli dokonca až do rímskych čias.

Na mieste dnešnej palácovej stavby stál už v stredoveku hospodársky dom ostrihomského arcibiskupa, v ktorom bývali správcovia arcibiskupských majetkov. V časti priliehajúcej k dnešnej Laurinskej ulici sa skladoval cirkevný desiatok, v časti orientovanej k terajšiemu Primaciálnemu námestiu dal postaviť už arcibiskup Dionýz Sečiansky (Szécsi) (14401465) kaplnku zasvätenú uhorskému kráľovi Ladislavovi I.

Predpokladá sa, že palác vznikol pravdepodobne už pred 13. storočím na základoch starej antickej stavby. Biskupský dom sa spomína v listine z roku 1370, kaplnka dokonca už o štvrťstoročie skôr.

Pre ďalší vývoj stavby mali zásadný vplyv udalosti v prvej tretine 16. storočia. V auguste roku 1526 prišlo na Moháčskom poli k známej bitke, v ktorej utrpelo uhorské vojsko porážku. Tá mala pre ďalšie osudy Uhorska neblahé následky. Jedným z nich bolo nútené presídlenie kráľovského dvora z Budína a správcu cirkevnej provincie z Ostrihomu do severne položenej Trnavy a Prešporka. V tom čase, za arcibiskupa Pavla Várdaya (15261549), prestavali obytné časti paláca na renesančnú kúriu a to v čase, keď Bratislava začala plniť funkciu hlavného a korunovačného mesta krajiny.

Každý z arcibiskupov, ktorý tu sídlil, počnúc Petrom Pázmaňom (16161637), ju neustále zveľaďoval. Arcibiskup Juraj Sečéni (Széchényi) (16851695) ju dal v roku 1691 nadstavať o jedno poschodie.

Najväčšmi však k jej vzhľadu prispel arcibiskup Imrich Esterházi (17251745), veľký mecenáš a milovník a znalec umenia. S jeho pôsobením na arcibiskupskom stolci sa spájajú prestavby viacerých budov v meste. Veľkú pozornosť venoval svojej rezidencii, ktorá dostala v roku 1721 úpravy v barokovom slohu. Dal vystavať nové schody, až po horné propylaje a skrášlil palác mnohými nástennými maľbami zhotovenými v súdobom duchu. Pred priečelím budovy postavil portikus, ktorý sa opieral o stĺpy z kamenných kvádrov. Priestranstvo medzi fasádou paláca a zadnou časťou radnice dal uzavrieť umelecky kovanými mrežami. Na námestie pred palácom a pred slepú zadnú stenu radnice umiestnili sochu svätého Jána Nepomuckého medzi dvoma anjelmi. Holú stenu vyzdobili rozmernou freskou predstavujúcou priečelie poschodového paláca s balkónom na stĺpoch. Priestranstvo okolo sochy pokrýval pestovaný trávnik s okrasnými stromami.

Na prízemí paláca bola veľká zaklenutá sieň, kde sa konali zasadnutia miestodržiteľskej rady. Pravdepodobne sa tu zišiel aj korunovačný snem v roku 1563, pri príležitosti prvej z bratislavských korunovácií.

Palác, tak ako ho poznáme dnes, je výsledkom radikálnej prestavby v druhej polovici 18. storočia. Bratislava v tomto období prežívala mimoriadne priaznivé obdobie, ktorého jedným z prejavov bol aj nebývalý stavebný rozmach. V tomto duchu pristúpil k stavbe novej rezidencie, hodnej svojho postavenia arcibiskup a uhorský prímas Jozef Baťán (Batthyány) (17761799). Narodil sa vo Viedni v roku 1727 a vo veku necelých päťdesiat rokov sa stal hlavou katolíckej cirkvi v Uhorsku.